Sedíš pred telefónom, máš zavolať ďalšiemu človeku, ale v žalúdku máš hrču. Napíšeš správu a potom ju päťkrát prepisuješ, aby neznela príliš vtieravo.
Nakoniec zavoláš. Klient povie „nie“. Alebo „musím si to premyslieť“. Alebo jednoducho zloží telefón.
A ty potom premýšľaš, čo je s tebou zle.
Možno si si dokonca začala hovoriť: „Určite na to nemám bunky.“ „Predaj je pre drsných ľudí, nie pre mňa.“ „Ak budem príliš otravná, ľudia ma prestanú mať radi.“
A pritom si do tejto práce možno išla práve preto, že si chcela viac slobody, viac peňazí a možnosť rozhodovať o svojom živote. Namiesto toho sa pozeráš na bankový účet a premýšľaš, z čoho zaplatíš ďalší nájom.
Nie preto, že si slabá.
Ale preto, že ťa nikto nenaučil predávať bez toho, aby si sa pri tom cítila ako nepríjemný človek.
